Krištáľ

 

Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách „alpského typu“, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť až 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. [1] Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.[2] Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Rusko), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).

 

Už od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby všetkých tvarov pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Na Slovensku vzniklo v stredoveku dnes už nepoužívané pomenovanie „Horský kryštál“ na odlíšenie od, v tom čase vynájdeného, dokonale bezfarebného kusu skla, ktoré sa označovalo pomenovaním kryštáľ. Názov krištáľ pochádza z gréckeho krystalos, alebo kryos, čo znamená ľad alebo chlad. Názov pochádza z toho, že v staroveku si ľudia mysleli, že krištáľ je tak hlboko a pevne zmrazený ľad, že sa nemôže nikdy roztopiť. Austrálski Aborigenovia a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ ako prvý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem. Šamani považovali krištáľ za „kameň svetla“ a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným.